Zaviažte mi oči a ja vám poviem, keď sa budeme blížiť ku brehom
Korziky, vravel kedysi Napoleon Bonaparte o svojom rodnom ostrove.
Od tých čias sa Korzika v mnohom zmenila, ale prenikavá vôňa macchií
sprevádza ich obyvateľov i návštevníkov dodnes. Zatiaľ čo plynie
život na ostrove kľudne, v lete s príchodom turistickej sezóny
nastáva rušná doba, kedy je treba zarobiť si na zvyšnú časť roka -
veď turistika dnes predstavuje hlavný zdroj príjmov vačšiny
obyvateľov.
Veľkou výhodou Korziky je jej relatívne malá rozloha a teda ľahká
dostupnosť vačšiny oblastí ostrova: autom či autobusom sa za pol
hodinku môžete presunúť z rozpáleného pobrežia do chladivého tieňa
horských lesov, na bicykli vám to bude trvať rovnako dlho - avšak v
opačnom smere. Táto skutočnosť, spolu s unikátnou prírodnou a
tradične stabilným počasím, radí Korziku k vyhľadávaným cieľom
turistov.
Po pristátí v Bastii, kam mieria trajekty z väčšiny talianskych
prístavov, budete ihneď pohltení kúzlom ostrovného života.
Ruch tohoto prístavného mesta však ostro kontrastuje s kľudným
životom horských dediniek a mestečiek - vydajme sa napríklad priamo
do srdca Korziky.
Diaľnica z Bastie do Corte vedie najskôr pozdĺž pobrežia, ale hneď
po niekoľkých kilometroch sa ostro stáča do vnútrozemia. Tu najskôr
sleduje divokú rieku Golo a potom sa primyká k železničnej
úzkorozchodnej trati, projektovanej Eiffelom, ktorá spája dve
najväčšie mestá ostrova Bastiu a Ajaccio. Mesto Corte leží priamo
pod skalnatými štítmi hôr a už z ďiaľky ju poznáme podľa typickej
janovskej veže, vystavanej na pahorku nad mestom.
Corte bývalo v rokoch 1755-69,kedy prebiehala takzvaná korzická
oslobodzovacia vojna, tajným hlavným mestom Korziky. Hlavnou
postavou toho času bol Pascal Paoli, ktorého sochu môžeme nájsť na
námestí. Určite si ale nenechajte ujsť prechádzku úzkymi uličkami,
ktoré vás zavedú na vyhliadkovú vežu nad mestom. Západným smerom je
možné zahliadnuť otvárajúcu sa rieku Restonica, pozdĺž nej vedie
trinásť kilometrová, neuveriteľne úzka a prudká diaľnička , končiaca
na parkovisku pri horských salašoch Bergerie di Grotelle. Po
prehliadke salašov môžete pokračovať peši po stúpajúcej ceste k
horským jazerám Mello a Capitello, kde sa ešte na jar nachádzajú
zvyšky snehu - teplotné rozdiely oproti Corte môžu byť až dvadsať
stupňov.
Z Corte sa tak môžete vydať naprieč hlavným horským hrebeňom smerom
k západnému pobrežiu, do mesta Porto. Pri stúpaní do sedla budete
prechádzať najväčším lesom Korziky, prevažne tvoreným korzickou
varietou borovice čiernej. Jedná sa o mohutné stromy, až 50 m vysoké
, s dlhými ihlicami a veľkými šiškami. Hrebeň hôr prekonáva ďialnice
v 1477 metrov vysokom sedle Col de Verghio, ktoré je najvyšším
ďialničným bodom Korziky.
V závere 35km klesania do Porta sa ďialnica tesne primyká ku skalám
a prepletá sa k miestami až 600 m hlbokým kaňonom Spellunca. Do
kaňonu je možné sa dostať po ďialnici z dedinky Ota, pešia cesta
začína pri moste cez rieku a vedie pozdĺž dravého potoka s mnohými
miestami lákajúcimi na kúpanie.
Porto patrí bezpochyby k najmalebnejším korzickým prístavom.
Dominantou je strážna veža, vybudovaná v polovici 16. storočia
Janovčanmi, teraz vyhľadávaná milovníkmi romantiky - a je z nej
najkrajší pohľad na zapadajúce slnko. Okrem už spomenutého ponúka
Porto navštevníkom ďalšie všestranné využitie: môžete sa vydať na
bicykli pozdĺž pobrežia a zakotviť na jednej z mnohých pláži, môžete
sa potápať, alebo sa vydať na poldennú vyhliadkovú plavbu do morskej
rezervácie Scandola. Asi 7 km od Porta smerom na juh narazíte na
ďalší unikát: skalné mesto Calanche. Skaly z oranžovej žuly boli
pôsobením prírodných živlov premenené na bizardné útvary. Skalným
mestom vedie niekoľko vychádzkových okruhov, jedna cesta končí na
previsnutej plošine asi 300 metrov nad morom.
Ďalej na juh pozdĺž divokého západného pobrežia narazíte na
najväčšie korzické mesto Ajaccio. Okrem toho, že sa tu narodil
Napoleon, je mesto zaujímavé i množstvom kaviarní a krčmičiek, ktoré
ponúkajú vynikajúcu stredomorskú kuchyňu, vrátane morských lahôdok.
Pokiaľ ale chcete ochutnať niečo naozaj miestne, doporučuje sa
miestne bravčové - prasatá totiž na Korzike žijú polodivoko a vďaka
ich obľube v jedlých gaštanoch má ich mäso zvláštnu korenistú chuť.
Pravou perlou Korziky však nie je Ajaccio, ale najjužnejšie položené
Bonifacio. Mesto Bonifacio bolo postavené na vápencovom útese, ktorý
vytváre poloostrov a krásny prístav. Takto v izoláciii od zvyšku
ostrova, vypracovalo si Bonifacio vlastnú atmosféru, ktorá je viacej
talianska, nez francúzska. Rozhodne nevynechajte prechádzku starým
mestom a prístavom. Najkrajší pohľad na mesto je ale z mora -
vyhliadkové člny odchádzajú každú chvíľu, plavba trvá asi hodinu a
stojí 50 frankov. Iná možnosť je prechádzka pozdĺž útesu, odkiaľ je
za dobrého počasia možnosť vidieť neďalekú Sardíniu.
Turisti vracajúci sa z Bonifacia späť do Bastie, prichádzajú o mnohé
zážitky, pokiaľ vynechajú zachádzku do hôr do oblasti Col de Bavella.
Po dlhom stúpaní k masívu Ospedale, na ktorého vrchole sa otvára
fantastický rozhľad, sa ďialnica vnorí do horského lesa. Niekoľko
kilometrov za priehradou /zdroj pitnej vody/ začína vpravo pri
ďialnici asi hodinová vychádzka k vodopádu Piscia di Gallo - doslova
"čúrajúci kohútik". Vodopád ale býva niekedy, väčšinou v parných
letných dňoch, vyschnutý. Po ďalších asi dvadsiatich kilometroch
príjemnej cesty sa otvára pohľad na dedinu Zonza, za ňou je možné
zahliadnuť panorámu
ôsmich veží Bevelly - unikátny skalný masív s mnohými horolezeckými
stenami a turistickými cestami. Vačšina ciest vychádza priamo zo
sedla Col de Bavella, ale i keď nie je čas na dlhší výlet, predsa
stojí za to sa tu zastaviť a obdivovať vetrom tvarované koruny
korzických borovíc. Posledné prekvapenie však na návštevníkov teraz
len čaká: po asi 20 km jazdy úzkymi serpentínami sa dostanete k
mostu cez potok Polischellu. Tu zaparkujete alebo uzamknete bicykel
, a vydáte sa proti prúdu potoka. Už po asi 10 minútach dôjdete k
prvému jazierku s vodopádom. Voda je krištáľovo čistá a v horských
letných dňoch veľmi osviežujúca. pokiaľ vo vás drieme duša
dobrodruha - objaviteľa, môžete sa vydať ďalej proti prúdu potoka a
prezkúmať ďalších 14 kaskád. Jedná sa prakticky o "plaveckú túru",
spestrenú pri zdolávaní vodopádov lezeckými partiami, od tretej
kaskády vyššie je však niekoľko náročných miest a táto partia sa
doporučuje len veľmi skúseným. Odmenou za úsilie a mokré topánky sú
nádherné zastavenia v jedinečnom kúte Korziky.
Základné informácie
Ofciálny názov: Autonómny kraj Korzika
Hlavné mesto: Ajaccio
Štátne zriadenie:
Rozloha:
